Rany a otvorené poranenia

Krvácanie: Ide o bezpochyby jedným z najvážnejších a najnebezpečnejších poranení. Naším prvotným cieľom je obmedziť prietok krvi ranou a podporiť zrážanie krvi. Hneď ako zistíte, že dieťa krváca, nemeškajte a čo najrýchlejšie postihnuté miesto stlačte. Tlak vyvíjajte priamo na ranu a zároveň postihnutú, krvácajúcu časť tela zdvihnite, pokiaľ je to možné, nad úroveň srdca dieťaťa. Prúdenie krvi do postihnutej oblasti sa pomocou tohto manévru spomalí.

Krvácanie podľa typu

Najprv sa zameriame na jednotlivé krvácania, pretože rozpoznanie jednotlivých typov je základným predpokladom na ich správne a účinné ošetrenie. Rozlišujeme tri základné typy krvácania: vlásočnicové, žilové a tepnové.

· Vlásočnicové krvácanie

Nie je väčšinou spojené s nejakým väčším úrazom. Ide prevažne o krvácanie z povrchových odrenín a krvné straty sú pri tomto druhu krvácania malé. Vlásočnicové krvácanie väčšinou po nejakej chvíli samo ustane.

· Žilové krvácanie

Tu už môže ísť o poranenie všetkých možných typov. Dôležité je však vedieť, že krv z rany vyteká a má tmavočervenú farbu. Toto krvácanie už vyžaduje odbornejšie ošetrenie (hlavne v súvislosti s rozsahom).

· Tepnové krvácanie

Ide o najzávažnejší typ krvácania, pretože môže veľmi rýchlo dôjsť k veľkým stratám krvi, rozvoju šoku a smrti vykrvácaním. Krv má svetločervenú farbu – farba však nemusí byť vždy rozhodujúca, pri dusení môže mať krv farbu tmavočervenú, podobnú tej, ktorá je pri žilovom krvácaní – a z rany v pravidelných intervaloch vystrekuje.

Prvá pomoc pri krvácaní

  • Vždy ošetrujeme vonkajšie krvácanie. Vlásočnicové krvácanie väčšinou po nejakom čase samo ustane, ako už bolo vyššie spomenuté, stačí teda len ranu očistiť, vydezinfikovať a prekryť, pokiaľ možno sterilne. V prípade, že nemáme možnosť sterilného krycieho materiálu, veľmi dobre nám poslúži napríklad vypraná, čistá vreckovka, ktorú som prežehlili.
  • V prípade závažnejšieho žilového krvácania je potrebné postihnuté dieťa posadiť alebo položiť. Pokiaľ ide o končatinu, je dobré ju dostať do polohy nad srdce poraneného (obr. 4) z dôvodu zníženia tlaku v končatine. Priložíme tlakový obväz, prípadne stlačíme ranu pevne rukou (pokiaľ obväz nie je poruke) a poranené dieťa buď sami dopravíme k lekárovi, alebo lekársku pomoc privoláme. Majme tiež na pamäti, že akákoľvek dezinfekcia nepatrí priamo do rany, ale iba do jej okolia. Poranenie by sa mohlo horšie hojiť.
  • Najzávažnejším typom krvácania je krvácanie tepnové. Najčastejšou príčinou bývajú rezné a tržné rany a jeho závažnosť záleží na veľkosti poškodenej cievy. Napriek tomu, že je to veľmi dramatická situácia, ohrozujúca dieťa na živote rýchlou stratou krvného objemu, je možné ju vo väčšine prípadov dobre zvládnuť. Pri tepnovom krvácaní musíme postupovať veľmi rýchlo. Poranenú cievu stlačíme prstami priamo v rane, prípadne stlačíme zodpovedajúci tlakový bod (viď prehľad tlakových bodov), a pokiaľ ide o končatinu, snažíme sa ju v rámci možností dostať nad srdce. Týmito úkonmi by sa nám malo podariť dostatočne zmierniť intenzitu krvácania. Ďalej začneme s prikladaním tlakového obväzu. Pri správnej aplikácii obväzu by sa nám malo podariť krvácanie zastaviť. Použitiu škrtidla či podväzovania končatín sa radšej vyhýbame. Týmto postupom by sme mohli poškodiť nervovo-cievne zväzky. Škrtidlo použijeme len v naozaj výnimočných prípadoch, napríklad pri masívnom krvácaní z ramennej či stehennej tepny. Dieťa upokojíme a privoláme lekára prípadne ho sami transportujeme do zdravotníckeho zariadenia. Vždy jednáme pokojne, ale rýchlo!

Ako má správne vyzerať tlakový obväz?

Hlavnou úlohou tlakového obväzu je, ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, zastaviť krvácanie. Ide o najvhodnejší spôsob riešenia, jeho použitie však často nebýva úplne dostupné. (Pozn. Prekontrolujte teda, prípadne doplňte domácu lekárničku a taktiež autolekárničku!)

Správne vykonaný tlakový obväz je tvorený tromi vrstvami:

  • Prvá je vrstva krycia, ktorá sa prikladá priamo na ranu. Mala by byť pokiaľ možno sterilná. (obr. 1)
  • Druhá vrstva je tlaková a jej hlavnou úlohou je ranu stlačiť. Tvorí ju nerozmotané ovínadlo, priložené na kryciu vrstvu v mieste poranenia. (obr. 2)
  • Posledná vrstva je fixačná. Slúži na pevné pritlačenie a upevnenie tlakovej vrstvy. V prípade, že dôjde k presiaknutiu tlakového obväzu, v žiadnom prípade neodstraňujeme pôvodnú kryciu vrstvu, ale iba pridáme vrstvu ďalšiu. (obr. 3) Ak masívne presakuje aj druhá, prípadne tretia krycia vrstva, použijeme zaškrcovadlo.

Pamätajte!

Minimálna šírka zaškrcovadla by mala byť 5 cm (nezaškrcujeme šnúrkou). Prikladáme ho "nad ranu" smerom k srdcu, nie však na kĺby alebo tesne k nim. Dávame ho cez odev alebo ho vypodložíme a zapíšeme čas, kedy bolo priložené. Priložené zaškrcovadlo nepovoľujeme, túto právomoc má iba lekár, ktorého sme bezodkladne zavolali. Najlepšie je však zvládnuť situáciu tak, aby sme ho vôbec nemuseli použiť.

POZOR! Zaškrcovadlo použijeme len v úplne výnimočných prípadoch!

Hlava

Spánková tepna (1): stláčame asi prst pred ušným lalokom, pri krvácaní z vlasatej časti hlavy.

Lícna tepna (2): stláčame zo strany na líci pod uchom, pri krvácaní z úst a tváre.

Krk

Krčná tepna (3): tlačíme na prednej strane krku pod čeľusťou, pri krvácaní z jazyka alebo krčnej tepny. (Pozor! Stláča sa iba na postihnutej strane, pri stlačení oboch sa preruší prívod krvi k mozgu a postihnutý môže upadnúť do bezvedomia.)

Horná končatina

Podkľúčna tepna (4): stláčame nad kľúčnou kosťou vo vnútornej tretine, pri krvácaní z ramena či pri amputácii hornej končatiny. Ramenná tepna (5): stláčame medzi svalmi z vnútornej strany ramena, t. j. bicepsom a tricepsom, pri krvácaní z ramena.

Brucho

Brušný tlakový bod (6): oblasť pupka, tlačí sa krúživým pohybom ruky zovretej v päsť, postihnutý je na chrbte na tvrdej podložke.

Dolná končatina

Stehenná tepna (7): stláčame uprostred triesla dvoma palcami, pri krvácaní zo stehna alebo hornej časti dolnej končatiny.

Podkolenná tepna (8): tlačíme v podkolennej jamke za súčasného maximálneho ohnutia v kolennom kĺbe, pri krvácaní z predkolenia alebo spodnej časti dolnej končatiny.

Pokiaľ dôjde ku krízovej situácii, je v prvom rade nutné správne ju posúdiť. Ako však rozpoznať, kedy je zdravotný stav dieťaťa naozaj vážny a potrebuje rýchlu a odbornú starostlivosť? Ak máte akékoľvek pochybnosti, kontaktujte svojho pediatra alebo detského lekára v najbližšej nemocnici. Pokiaľ je zrejmé, že je dieťa vo vážnom stave, nečakajte a buď ho sami dopravte do najbližšej nemocnice alebo volajte rýchlu záchrannú pomoc (RZP).

Ako správne postupovať pri volaní RZP?

Snažte sa zachovať čo najväčší pokoj a zdravý rozum. Uvažujte pokojne, konajte správne! Volajte telefónne číslo 155, príp. 112 a jasne poskytnite tieto informácie:

  • Čo sa stalo a kedy?
  • Koľko rokov má dieťa?
  • Aké pozorujete na dieťati príznaky?
  • Čo najpresnejšie popíšte adresu alebo miesto, kde sa postihnuté dieťa nachádza.
O menších ranách či poraneniach sa môžete dočítať TU.

Viac článkov o rôznych ochoreniach nájdete na stránke mamaaja.sk v rubrike Choré dieťa.