Omrzliny a podchladenie

Omrzlina

Podľa definície je omrzlina akútne miestne poškodenie tkaniva, spôsobené chladom pri teplotách pod bodom mrazu za súčasnej nízkej vlhkosti vzduchu. Rizikovým faktorom je aj pridružený silný a studený vietor, ten môže znížiť teplotu okolitého stojatého vzduchu až o 20 °C, pri ktorom k nim môže dôjsť aj pri teplotách vyšších. Nie je teda pravda, že k omrzlinám dochádza len vtedy, keď je vonkajšia teplota pod nulou. Miesta náchylné na tvorbu omrzlín sú obzvlášť končatiny, predovšetkým prsty na rukách i nohách, a ďalšie tzv. akrálne – okrajové časti, ktoré sú náchylnejšie na rýchlejšie prechladnutie vďaka menšiemu objemu a horšiemu cievnemu zásobeniu, teda líca, nos a uši. Tieto miesta sú buď nedostatočne chránené pred vonkajším prostredím, alebo v nich viazne prekrvenie.

Podchladenie

Akýmsi predstupňom omrzlín je podchladenie, ku ktorému môže dôjsť napríklad u malých detí sediacich v kočíku, na saniach alebo pri jazde na lanovke. K podchladeniu dochádza v pomerne krátkom čase, asi po 15 minútach. Práve malé deti sú rizikovou skupinou, čo sa týka podchladenia a omrzlín. Podchladenie je stav, keď teplota telesného jadra klesá pod 35°C. Celkové podchladenie priamo ohrozuje na živote a jeho liečenie má absolútnu prednosť pred ošetrením omrzlín.

Príznaky omrzliny

  • podchladenie
  • pálčivá bolesť
  • začervenanie postihnutého miesta

potom nastávajú omrzliny, ktoré delíme podľa závažnosti do troch stupňov:

1. stupeň

Pokožka je bledá, chladná, necitlivá, môžu sa objaviť pľuzgiere. Po zahriatí získa späť pôvodnú farbu, dôjde k začervenaniu a svrbeniu. V tomto štádiu sa pokožka ešte dokáže zregenerovať, ale môže pretrvávať zvýšená precitlivenosť na chlad.

2. stupeň

Ďalším pôsobením mrazu dochádza k hlbšiemu poškodeniu kože. Okrem pľuzgierov je typická aj dofialova sfarbená koža a možné krvácanie. Stále sa ide o vratné poškodenie.

3. stupeň

Nastáva nezvratné poškodenie tkaniva. Omrznuté tkanivo mení farbu na modročiernu, tvrdne a následne odumiera.

Prvá pomoc pri omrzlinách

  • V prvom rade je nutné zabrániť ďalšiemu podchladeniu. Postihnutého premiestnime do nie príliš prekúrenej miestnosti či do závetria a pozvoľna zahrievame.
  • Je vhodné podať teplý, nie horúci nápoj a postihnuté miesta ohrievať teplým kúpeľom (teplota max. 37 °C).
  • Pokúsime sa o mechanické premasírovanie okolia omrzliny, ktoré tým prekrvíme. Postupujeme veľmi opatrne a obozretne, nesmieme pôsobiť bolesť. Pamätajte! Zabudnime na ľudové rady typu "omrzliny trieme snehom…", hrozí ďalšia traumatizácia postihnutého miesta, prípadne zanesenie možnej infekcie.
  • Postihnuté ložiská môžeme improvizovane zahrievať, napríklad vložením omrznutých prstov do podpazušia, medzi stehná a pod.
  • Pľuzgiere nikdy neprepichujeme, iba pokiaľ možno sterilne kryjeme a zaistíme odborné ošetrenie.
  • Nikdy nepodávame alkohol (ani známy čaj s rumom) či akékoľvek lieky.
  • Prvý stupeň omrzlín môžeme ošetriť sami, druhý a tretí patrí do rúk lekára.

Prevencia omrzlín

  • Veľmi dôležitý je správny výber oblečenia. Vhodnejšie je obliecť si viac tenších vrstiev ako jednu teplú, hrubú.
  • Keďže takmer polovica ľudského tepla uniká cez hlavu, dbajte na jej dostatočné a kvalitné pokrytie.
  • Čo sa prstov týka, pri silných mrazoch je vhodnejšie dať dieťaťu palčiaky ako prstové rukavice. Udržia lepšie teplo a sú komfortnejšie pre prsty.
  • K vzniku omrzlín prispieva aj vlhké oblečenie, preto je dôležité sa ho čo najskôr zbaviť, najmä prepotených ponožiek.
  • Najdôležitejšou prevenciou omrzlín je pohybová aktivita! Človek zahriaty pohybom len tak nepremrzne.